Meno Vetra (Patrick Rothfuss) | Recenzia

Názov: Meno Vetra (Príbeh Kráľovraha #1)
Autor: Patrick Rothfuss
Počet strán: 639
Žáner: fantasy
Hodnotenie GR: 4.55

Anotácia:
Kvothe vyrastá v spoločnosti kočovných umelcov. Šťastné detstvo ukončí nepochopiteľná vražda jeho rodičov a všetkých, ktorých mal rád. Túžbu pomstiť smrť blízkych potláča potreba vyrovnávať sa s nástrahami bežného života. 
Meno vetra je prvý fantasy román Patricka Rothfussa z trilógie Príbeh kráľovraha. Napriek tomu, že autor sa netají inšpiráciou dielami svojich predchodcov, v jeho knihe prevládajú príbehy ľudí nad atraktivitou rekvizít žánru, čím posúva hranice fantasy literatúry.

"Bones mend. Regret stays with you forever."

Môj názor:

Fantactiská. Takto mi bola opísaná kniha Meno Vetra a ja iba môžem túto skutočnosť potvrdiť. Ale poďme sa pozrieť na to, prečo teda s týmto prívlastkom súhlasím.

To, že sa séria Príbeh Kráľovraha radí do špičkových fantasy sérií nie je žiadne tajomstvo - dôkazom sú už len samotné hodnotenia čitateľov, nespočetné fan-arty a počet hodnotení, ktoré si kniha na GR získala. Samozrejme, sú aj výnimky, ktorým táto kniha nesadla ako vyšitá, ale ja som nebola jednou z nich.

Môžem povedať, že štýl akým je kniha napísaná je originálny a unikátny - už starší hlavný hrdina Kvothe rozpráva svoj príbeh kronikárovi od svojho detstva až po súčasnosť, o všetkých príhodách - či už veselých alebo životunebezpečných - a zážitkoch. Toto umožňuje čitateľom nahliadnuť do života červenovlasého krčmára Kota (Kvotha) a tým si ho aj zamilovať.

Nečakala som, že kniha bude tak krásne, sčasti poeticky a obrazne napísaná, keďže je písaná mužom (nemyslím to nejako diskriminačne, ale väčšinou ženy píšu takúto literatúru) a naozaj ma to nesmierne milo prekvapilo. Užila som si každé jedno slovko knihy a nemohla som ju pustiť z ruky. Zakaždým, čo som si sadla k jej čítaniu som sa už predtým aspoň 10 minút na to tešila. Na každej strane čitateľov Meno Vetra zoberie dakam inam a zakaždým to Rothfuss zvládol napísať fascinujúco a pútavo. Mnohokrát som nevedela odhadnúť kam príbeh pôjde ďalej a aj keď som mala určité teórie, takmer vždy som sa mýlila. Príbeh by som prirovnala ku kľukatej ceste na ktorej neviete čo na vás vyskočí za zákrutou ale vždy je to aj napriek nervozite niečo príjemné.

"Perhaps the greatest faculty our minds possess is the ability to cope with pain."

Samotný príbeh o prežívaní Kvotha je strhujúci a geniálne premyslený. Všetko do seba zapadá a nenašla som žiadnu chybičku za celú knihu, ktorá je monštrózne veľká oproti iným. Avšak jeden aspekt ma zaujal tak, že ho musím zmieniť. Všimla som si, že Rothfuss nastavil príbeh tak, aby sa Kvothemu nediala jedna dobrá vec za druhou (ako to niektorí autori radi robia). Práve že naopak, stala sa Kvothemu dobrá vec? Hah, nemajte nádeje, o päť strán neskôr príde pohroma, ktorá mu zoberie všetko čo získal. A toto sa stále dokola opakuje, čiže nakoniec Kvothe ostáva s tým, čo mal na začiatku. Ba možno aj s menej. 

Toto všetko sa odzrkadľuje aj na Kvothovi ale aj napriek tomu si zvládol zachovať šľachetné a
dobrácke srdce a radšej dopraje druhým ako sebe. Bolo mu predsa len už aj horšie. Jeho minulosť by mu nezávidel ani hlupák, pretože niečo tak strašné čo si prežil sa stáva "iba" v rozprávkach. Zažil nespočetne veľa sklamaní, opustení a nepriazni, ale stále ostáva pozitívny, vždy nájde niečo z čoho sa dá radovať. Navyše ho poháňa túžba po pomste tak silná, že nemá čas a energiu na premýšľanie o jeho smutnom osude. Kvotha si ľahko zamilujete a bude veľmi ťažké naňho po dočítaní knihy zabudnúť.

"This is the difference between telling a story and being in one, he thought numbly, the fear."

Čo sa vedľajších postáv týka, Rothfuss je majstrom vo vytváraní originálnych a vieru-hodných charakterov. V knihe je nespočetne veľa vedľajších postáv ale iba niekoľko z nich sa objavuje často. Mojimi osobnými favoritimi sa stali dve ženské postavy a jedna mužská : Auri, Denna a Sim. Všetci traja kamaráti Kvotheho a Denna aj jeho tajná láska. Všetky tri postavy sú zaujímavé niečím iným. Auri je nespútaná a zahalená tajomstvami, pretože o nej nič nevieme, iba to, že je milá, plachá ale

priateľská. Má niečo do seba, čo ma k nej priťahovalo a tešila som sa na to, kedy sa v príbehu znova objaví. Je taká veselá a dokáže ju potešiť úplná maličkosť. Vie prejavovať vďaku tak ako žiadna postava o ktorej som doteraz čítala a to všetko sa mi na nej nesmierne páči.

Denna je taktiež tajomná, ale vieme o nej trochu viac, keďže v knihe vystupuje častejšie ako Auri. Denna je ťažká na pochopenie a niekedy som sa čudovala čo na nej Kvothe vidí. Áno, je dobrodružná, krásna a nepustí si k sebe len tak hoc koho, ale stále niekam mizne a nikdy nič nevysvetlí...no stále je takou tou postavou, ktorú možno nemáte až tak v láske ale nedá vám to a zaujímate sa o ňu.

Sim je zasa jeden z dobrých kamarátov Kvotheho (spolu s Wilom). Študuje na Univerzite a je vtipný, milý a vždy Kvotha povzbudzoval v jeho činoch. Sim je tým dobrým kamarátom, ktorý v knihe nesmie chýbať a preto som si ho obľúbila.

Mágia sveta v Mene Vetra je fascinujúca a naozaj sa mi páči nápad s menami, ktoré nedokáže ovládať každý a na to, aby sa ich naučil by mal chodiť na Univerzitu. Všetko je geniálne premyslené, až sa mi nad tým mozog zastavoval, že niečo také dokáže niekto vôbec vymyslieť.

Séria Príbeh Kráľovraha sa ľahko a rýchlo dostala na zoznam mojich najobľúbenejších a vrelo ju odporúčam každému milovníkovi fantasy! Nenechajte sa odradiť masívnosťou Mena Vetra, pretože ten čas strávený nad ním stojí za to!!

"Because pride is a strange thing and generosity deserves generosity in return."