utorok, 11. augusta 2015

A COURT OF THORNS AND ROSES! (Sarah J. Maas) | Recenzia


Názov: A Court of Thorns and Roses (ACOTAR #1)
Autor: Sarah J. Maas
Počet strán: 416
Žáner: fantasy
Hodnotenie GR: 4.34

Anotácia:
Keď 19 ročná lovkyňa Feyre zabije v lese vlka, stvorenie vyzerajúce ako netvor si za to prichádza vyžiadať odplatu. Odvedená do zradnej čarovnej krajiny, o ktorej vie iba z legiend, Feyre zisťuje, že jej únosca nie je netvor, ale Tamlin - jeden zo zabijackých, nesmrteľných víl, ktoré raz vládli svetu.
Ako býva na jeho statku, jej pocity k Tamlinovi sa menia z ľadových na ohnivú vášeň, ktorá sa prepáli cez každé klamstvo a varovanie, ktoré jej bolo povedané o krásnom, nebezpečnom svete Víl. Avšak praveký, podlý tieň sa zväčšuje ponad krajinou víl a Feyre musí nájsť cestu, ako ho zastaviť....alebo zahubiť Tamlina a jeho svet naveky.
Perfektná pre fanúšikov Kristin Cashore a George R.R. Martina, táto prvá kniha pikantnej a akčnej novej série sa nedá pustiť z rúk!




“I was as unburdened as a piece of dandelion fluff, and he was the wind that stirred me about the world.” 



Môj názor na knihu:

Kniha ma zaujala od prvej strany. Okamžite ma pohltila do deja a nedokázala som ju pustiť z ruky. Chcela som vedieť ako sa to celé zauzlí a vyvinie, (áno, od prvej strany.) No, ale je samozrejme iba môj názor, ako čitateľky, ktorej nevadia trochu pomalšie začiatky.
Sarah je neuveriteľne talentovaná a vie priebeh deja opísať tak úžasne, že máte pocit akoby ste boli jeho súčasťou. Akoby ste stáli priamo vedľa hlavnej hrdinky, Feyry. Píše pútavo a s detailmi to jednoznačne vie. Nič mi nepripadalo zbytočné alebo zdĺhavé, pri čítaní by som zaspať nedokázala ani za svet!

Ako prvé, keď som zbadala ešte asi minulý rok či kedy, anotáciu, ma zaujalo to, že ono je to vlastne celé prerozprávaný príbeh Krásky a Zvieraťa, čo je mimochodom, jedna z mojich obľúbenejších disneyoviek. Ako milovník prerozprávaní som si samozrejme knihu okamžite zaradila na TBR a nedočkavo som ju očakávala.
Neskutočne ma počas čítania bavilo hľadať podobnosti a veci, ktoré majú niečo do činenia s pôvodnou rozprávkou Kráska a Zviera. Musím však uznať, že mi niektoré veci nedocvakli okamžite, ale až potom v druhej polovici knihy, kde boli vysvetlené. Ale aj napriek tomu si myslím, že Sarah vie písať neskutočne komplexné a premyslené príbehy.
V momentoch kedy boli odhalené nejaké tie tajomstvá a záhady tejto knihy týkajúce sa ACOTAR svetu a teda aj podobností na danú rozprávku mi padla sánka dole. Môžem s čistým svedomím povedať, že toto je jedna z najlepšie premyslených kníh aké som kedy čítala! Je to neskutočné! Doteraz sa mi myseľ zastavuje nad tým, ako obdivuhodne to je všetko v knihe premyslené.




"Don't feel bad for one moment about doing what brings you joy."



Ohľadom samotného štýlu písania autorky môžem povedať iba to, že to jednoducho vie. Myslím, že každý dokáže z čítania knihy vycítiť, či je autor prirodzený talent, alebo sa snaží takémuto talentu priblížiť. Sarah to má na 100% prirodzene. To, ako sa vie pohrať so slovami natoľko, že vás to fascinuje a prajete si aby ste mohli byť reálnou súčasťou príbehu...to nedokáže každý! To ako píše má iskru, je v tom niečo čo vás núti čítať ďalej.

Svet do ktorého je príbeh zasadený je taktiež unikátny. Chvíľu trvá kým ho pochopíte, ale potom je
naozaj veľmi zaujímavý. Obzvlášť je napr. zaujímavé to s bálovými maskami, ktoré musia obyvatelia nosiť. Taktiež má tento svet mnoho detailov z minulosti, ktoré sú v knihe odhalené a tiež má veľmi zložité rozdelenie na kraje a, prirodzene, oblasti ľudí a Víl. Každý kút sveta má svoju históriu, kultúru, zvyky a líši sa aj ľuďmi. Ale jedno ich, ako v každej dobrej fantasy knihe, spája - spoločný nepriateľ v podobe zlej kráľovnej. A keď sa povie zlá, tak naozaj priam diabolská...
Len ma mrzí to, že na históriu tej krajiny a na to, čo sa v nej deje neprišla Feyre sama, ale bolo jej to vlastne všetko povedané prostredníctvom iných postáv. To knihu pripravilo o dynamiku príbehu, ktorá v prvej polovici chýbala.

Ako to býva Sariným zvykom, ACOTAR nie je výnimkou a pripravila nám v ňom hneď niekoľko šťavnatých ženských, ako aj samozrejme mužských, postáv.

Hlavná hrdinka Feyre, sympatická - silná a sebestačná mladá žena nútená starať sa o rodinu. Počas knihy som si ju obľúbila a musím povedať, to dievča je fajn, aj keď na Celaenu nemá ani zďaleka! Nie že by Feyre bola neznesiteľná, ale niekedy mi liezlo na nervy to, že sa nad mnohými vecami nepozastavila, konala prvoplánovo a robila naozaj bezhlavé veci, odôvodnené max. tak svojimi pocitmi. Na to, že je lovkyňa, ktorá by mala mať veľmi silný pud sebazáchovy a svižné myslenie mi prišlo, že jej činy zodpovedali asi tak hlúpej dievčine čo strávila život dojením kráv.
Počas knihy, tak posledných 30%, sa však zmenila a stala sa z nej ako-tak hrdinka aká má byť.

Potom samozrejme, ostatné postavy - členovia jarného dvoru na ktorý je kniha najviac zameraná - Tamlin, Lucien, slúžka ktorej meno si už nepamätám (pardon). Každý z nich je niečim zaujímavý, či už výzorovo alebo charakterovo.
Tamlin (akože Zviera z originálnej rozprávky). Najskôr som ho moc nemusela ale potom keď mi všetko do seba zapadalo sa mi zapáčil. Je strašne romantický a milý, vtipný ale aj silný, až príliš silný dokonca! Avšak to isté ako Feyre, niekedy mi jeho činy prišli totálne nepochopiteľné. Chápem, že chcela autorka nejaké to napätie a tajnosti ale mohla to všetko aspoň trochu vysvetliť.

Ale čo sa týka tých vedľajších postáv, tie ma zaujali možno aj viac než dve hlavné a to konkrétne Lucien a Rhysand. Obaja sú veľkou záhadou, lebo sa na ne autorka až tak nesústredila, ale vždy keď sa objavili tak príbehu poriadne dodali šťavu! Považujem ich za najkomplexnejšie postavy knihy. Najviac sa na ďalšej knihe z tejto série teším práve na nich dvoch, pretože vo mne vyvolávajú zmiešané pocity a neviem čo si o nich mám presne myslieť. Veľmi sa mi páčili, zrejme tým, že ich hlbšia osobnosť ostala hlboko ukrytá.






"Better to die with my chin high than a groveling, cowering worm. Even if his answering growl was the definition of wrath and rage."



Čo sa týka romantického vzťahu v knihe medzi hlavnými postavami, môžem povedať že sa mi páčil aj keď mnoho vecí mi prišlo divných. Vzťah medzi Feyrou a Tamlinom bol zložitý a som rada, že nebola instant-love. Ich vzťah bol jednoducho zvláštny. Najskôr to bude tým, že obe postavy mi prídu trochu nepochopiteľné a veľa ich spoločných činov bolo spontánnych, čo skončilo tým, že som sa na knihu pozerala z výrazom a lá čo to práve spravili a prečo? Aj keď, boli momenty, ktoré boli veľmi krásne a očarujúce. Celkovo tu zvláštnosť pripisujem tomu, že bolo ťažké ich vzťah rozvinúť kvôli Tamlinovej kliatbe a tomu, že prakticky celý svet závisel od ich vzťahu. Je pravda, že doteraz neviem aké pocity mám z nich dvoch.


Zápletka ako taká sa vlastne tiahne celou knihou a nie je iba jedna, je ich viacej a páčilo sa mi ako sa postupne oduzlovali, aj keď niektoré zostali nevyriešené. Jednoducho to bola nie úplne výborná, ale stále lepšia než dobrá jazda plná prekvapení, ktoré som nečakala, dych-vyrážajúcich odhalení ale aj roztomilých momentov pri ktorých som išla odpadnúť.


Že by som si túto knihu užila viac ako autorkinu prvú sériu - Throne of Glass? To nemôžem povedať. Páčila sa mi, ale na ToG určite nesiaha. Ale napriek tomu by som ACOTAR odporučila ďalej aj napriek svojim muchám. Neviem sa dočkať ďalšej knihy, lebo už chcem vedieť kam postavy Sarine pero nabudúce dovedie!


2 komentáre:

  1. Hej, ja som najskôr čítala ACOTAR a až potom TOG, ale rozhodne na TOG nemá. Ale ACOTAR má istý potenciál, ktorý sa môže iba tými ďalšími časťami zlepšiť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, aj ja si myslím. Možno to nakoniec bude tak ako s celou ToG sériou, že sa bude každou knihou len a len zlepšovať. :) Ale určite budem v ACOTAR pokračovať lebo chcem viac Rhysanda a Luciena! :D (čo je divné lebo väčšinou sa neprikláňam k tým bad boys v knihách :D)

      Odstrániť