utorok, 3. novembra 2015

Všetky skvelé miesta (Jennifer Nivenová) | Recenzia

Názov: Všetky skvelé miesta
Autor: Jennifer Nivenová
Počet strán: 339
Žáner: YA contemporary
Hodnotenie GR: 4.21

Anotácia:
Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť.
Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť.
Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak? 
Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní. 
Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...



Môj názor na knihu:

Viem, že idem trochu oneskorene na túto párty Všetkých skvelých miest a už ste asi počuli chválu na túto knihu z každej svetovej strany. No nielenže mám iba oneskorenie, dokonca je môj názor iný než ostatných.

V poslednej dobe ma celkom zaujali knihy, ktorých hlavné postavy majú nejaké ochorenie (či už fyzické, alebo psychické), zatiaľ sa mi však nepodarilo nájsť ani jednu knihu s touto tématikou, ktorá by ma ohúrila. Neviem či túto tému autori nevedia tak dobre podať, alebo som proste ešte nenarazila na tú pravú knihu. Tak som sa rozhodla pustiť do Všetky skvelé miesta a aj keď sa mi páčili zatiaľ najviac z kníh s takouto témou, musím priznať, že ani ony vo mne nezanechali pocit úžasu a obdivu.

Ja patrím medzi striedavo náročných čitateľov - niekedy mi cliché toľko nevadí a knihu si užijem a inokedy mi trvá mesiace kým nájdem knihu, ktorá ma uspokojíi aspoň natoľko, že jej dám 4*.  Čo sa tejto knihy týka, podľa anotácie si vieme domyslieť, že je to znova na štýl TFiOS. Chlapec a dievča, obaja moc nezapadajú medzi rovesníkov, tématika smrti a beznádejnej lásky...no tentokrát mi to toľko nevadilo. Nemôže byť predsa každý príbeh stopercentne iný, to by sme museli 90% young adult literatúry zahodiť.

Jennifer Nivenová už v minulosti napísala niekoľko kníh pre starších čitateľov a toto bola jej prvá young-adultka. A bolo to vidno, že už je skúsenejšia spisovateľka a má už nejaké tie roky odžité. Do príbehu zakomponovala mnoho zložitejších tiem a nebála sa toho. Postavy nastavila tak, aby cez ne mohla tieto témy podať a bolo to uveriteľné, nevhodila tam nejakú ťažšiu tému len tak, ako rybár návnadu do vody, z ničoho nič.
Kniha sa výborne čítala, stránky sa míňali ani neviem ako, a nevedela som ju pustiť dlho do noci.

Príbeh sa mi veľmi páčil, pretože milujem keď je z prostredia školy a výletov. Bavilo ma sledovať dobrodružstvá Fincha a Violet, to o čom sa rozprávali a celkovo všetky ich zážitky, ktoré krásne do seba zapadali. Páčilo sa mi, že do toho dala utorka aj niečo zo seba a že dala nehmotným veciam názvy (teda, vlastne, postavy si ich tak pomenovali, ale chápete čo myslím) napr. Finchovo auto - malý bastard alebo ako Finch nazýval Violet Ultraviolet Pozoruhodná. Mne sa takéto veci v knihách páčia a robia príbeh príjemnejším na čítanie.
Mrzí ma však, že Nivenová zbytočne urýchlila vzťah Violet a Fincha. Proste bolo to také nečakané a zrazu, až ma to nemilo prekvapilo.

Čo sa však postáv týka, tu sa končí sranda a musím seriózne niečo skritizovať. Príbeh je o postavách, ktoré majú vnútorné problémy, rozmýšľajú nad vraždou, vytrácajú sa z domu, sú nájdení na vrchu zvonice! A nikto to nerieši! Prečo? Tie návštevy Fincha u školského poradcu nerátam, pretože to bolo úplne o ničom. Ich rodičia s tým nič nerobili, iba sa Violet maximálne niečo spýtali a nešli do hĺbky, a o Finchovej mame ani nehovoriac, tá s ním za celú knihu prehovorila možno dvakrát. Prečo si to nikto z ich okolia nevšímal, že sa správajú tak ako správajú? Prečo sa im nikto nesnažil pomôcť a ich problémy boli odignorované? Toto ma maximálne nahnevalo, pretože to nie je mysliteľné aby to takto bolo. A na konci knihy Nivenová v poznámkach píše, že "Nie ste sami, vždy je tam niekto.", tak prečo to nebolo ukázané aj v knihe?
Ďalej musím povedať, že postavy síce boli reálne, ale nemám pocit, že boli dostatočne vyvinuté. Akoby im niečo chýbalo a ja neviem čo. Vôbec neviem povedať, aké boli ich osobnosti a ako by reagovali na určitú situáciu. Myslím si, že to boli iba ich pocity a strachy dané do náhodného tela a vlastne vôbec nevieme, kto Finch alebo Violet v realite sú...

Koniec koncov bola kniha dobrá, ale nič prevratné, bola vtipná, ale aj smutná, aj keď nie až tak, ako som očakávala. Zanechala vo mne chvíľkový príjemný pocit ale zároveň aj smútok, je to taký kolotoč. Ale je to určite jedna z tých lepších, čo sa venujú tejto téme. :)



Za poskytnutie výtlačku sa chcem poďakovať e-shopu preskoly.sk :)
Ak aj vy chcete vlastné Všetky skvelé miesta, môžete si ich kúpiť napríklad tu!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára