Autor: R.J. Palacio
Počet strán: 315
Žáner: detská contemporary
Hodnotenie GR: 4.42
Anotácia:
Keď August (Auggie) Pullman prišiel na svet, lekári predpovedali, že sa nedožije rána. V detstve podstúpil toľko operácií, čo iní nezakúsia za celý život. Pre vrodenú poruchu, ktorej názov väčšina ľudí nevie ani vysloviť, má zdeformovanú tvár, potravu jedáva cez slamku alebo nadrobno pokrájanú, a nie je na to pekný pohľad. Málokto uhádne, kedy sa usmieva a kedy mračí. A predsa je to úplne normálny chalan, ktorý miluje Hviezdne vojny a chce žiť vlastný život.
Prvých desať rokov života nemal Auggie ľahkých, no až teraz stojí pred najťažšou skúškou zo všetkých – konečne ide do školy medzi „normálne“ deti. Musí sa pripraviť na zdesené pohľady spolužiakov aj posmech neprajníkov. Niekedy bude ťažké rozoznať, kto je skutočný priateľ. Nájde v sebe dosť síl, aby v škole vydržal, alebo sa vzdá a radšej zostane doma?
Môj názor na knihu:
Možno sa najprv zdá trochu odradzujúce, že je kniha radená medzi detskú literatúru, ale ja osobne by som ju dala prečítať hoci aj človeku v stredných rokoch. Vlastne možno aj každému na svete. Príbeh totiž nie je písaný iba pre tých najmenších. Dokáže aj nám, starším, mnoho odovzdať a k mnohému nás naučiť.
R.J. Palacio píše úžasne. Príbehu akoby narástli nohy a šprintoval, pretože som sa ani nenazdala a už bol pri konci. Vie, ako narábať so slovami tak, aby ich nebolo priveľa ale zároveň ani primálo, používa slová, ktoré príbeh oživujú. Nevravím, že píše nejako poeticky, alebo prevratne nádherne až je to neskutočné potešenie čítať. Jej štýl je prosto príjemný na čítanie a dokáže vo vás slovami vyvolať presne také emócie, aké si zaumienila. Neraz sa mi pri čítaní stalo, že tam bola scéna, ktorá nebola až tak tragická, ale autorkine slová ju spravili emocionálnou a tak smutnou, až sa mi naplnili oči slzami.
“The things we do outlast our mortality. The things we do are like monuments that people build to honor heroes after they've died. They're like the pyramids that the Egyptians built to honor the pharaohs. Only instead of being made of stone, they're made out of the memories people have of you.”
Dej sa mi páčil, pretože bol napísaný zaujímavo a postavy boli uveriteľné, s reálnymi emóciami. Obľúbila som si spôsob rozdelenia príbehu - kapitoly z pohľadov viacerých postáv. Vždy sa nová perspektíva začala zhruba niekde tam, kde sa začala tá predchádzajúca, iba bola zmenená postava a potom vlastne autorka prepísala, to čo sa už udialo a dodala k tomu ďalšiu polovicu príbehu, ktorý sme ešte nečítali. Bolo dobré vidieť, čo si o niektorých situáciách mysleli vlastne skoro všetky postavy a ako to vnímali. Cez to nám vlastne Palaciová ukázala, ako sa môžu pohľady na vec meniť a že často majú ľudia právo vidieť a cítiť to tak ako to oni vidia.
Ako som spomínala, postavy boli reálne a autorka každej z nich pripísala určitú históriu a vykreslila
Samotná hlavná postava, Auggie, bola úžasná. Neskutočne som si ho obľúbila, za to, ako sa správal a ako reagoval. Bol vtipný, milý a hlavne veľakrát roztomilý. Naozaj ma prekvapilo, ako otvorene a s vtipom rozprával o svojej chorobe. Ale zároveň som s ním bola smutná, keď prežíval horšie chvíle a bolo mi ho ľúto. Myslím, že cez neho každý čitateľ pochopí, že možno aj keď niekedy ľudia nevyzerajú úplne všedne a obyčajne, vnútri sú s najväčšou pravdepodobnosťou takí ako my.
“Courage. Kindness. Friendship. Character. These are the qualities that define us as human beings, and propel us, on occasion, to greatness.”
Wonder je emocionálna kniha na ktorú by ste sa mali vopred trochu pripraviť, aby vám neušlo všetko posolstvo, ktoré nesie a vyťažili ste z nej najviac, ako sa dá. Mne osobne objasnila mnoho vecí, za čo som autorke úprimne vďačná. Po tejto krásnej knihe by som určite siahla znova a odteraz ju budem každému odporúčať, pretože príbeh je neobyčajný a výnimočný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára