piatok 6. novembra 2015

8 dôvodov, prečo je požičiavanie kníh ich cestou na smrť.

Ak ste zvyknutí na požičiavanie svojich kníh vašim najbližším, a možno aj mnohokrát menej známym, ľuďom, tak potom určite viete, že to je jedna z najhorších vecí, čo môžete vašej milovanej knihe spraviť. Možno je to jeden z troch, alebo ak máte šťastie, z desiatich, prípadov, kedy sa požičanej knihe niečo stane, ale aj napriek tomu je to zdrvujúce. Ja som zažila hneď niekoľko z nasledovných bodov a už ich viac zažiť nechcem. Taktiež som bola nanešťastie neraz páchateľom niektorých týchto činov a verte, že sa za to hanbím a znova sa ospravelňujem poškodeným knihám, ale aj majiteľom, samozrejme.
Čo sa teda všetko môže našim drahým knihám stať v rukách niekoho iného?



1. Už sa k nám možno nikdy nevrátia.

Začíname pekne zhurta a to rovno tým, že áno, pred požičiavaním svojej knihy sa už vopred muste zmieriť s istou možnosťou a to takou, že už svoju knihu možno nikdy viac neuvidíte. Stáva sa to pomerne často a dôvody bývajú všelijaké, možno zmeníte školu a zabudnete, že si vaša už teraz bývalá spolužiačka od vás požičala knihu, alebo pred letnými prázdninami niekomu niečo požičiate so známou frázou, "po prázdninách ti to vrátim". Je jednoducho lepšie byť si toho vopred vedomý.



2. Prepadne sa pod nimi zem a stratia sa.

Ach tie výhovorky. "Vieš, ja som ju tam mala ale potom keď som ju hľadala už tam nebola," to som počula už naozaj veľa ráz. Nemusí ísť samozrejme iba o knihy. Mňa by iba zaujímalo, kam teda všetky tieto veci miznú? Do nejakého paralérneho vesmíru? Ak áno, kde od neho môžem nájsť kľúč?



3. Zmoknú pri potope (na festivale).

Možno sa čudujete, že ako by mohla kniha zmoknúť/premoknúť v potope a ešte k tomu možno na festivale. Verte alebo nie, toto viem z vlastnej skúsenosti a ja som bola zodpovedná za zničenie kamarátkinej knihy (Cinder od Meyerovej). Proste sa pretrhli mračná a za 15 minút napršalo vyše 30cm vody, pričom náš stan ležal v takej priehlbine, čiže všetka voda z okolia tam stekala. Po vyliatí asi dvoch litrov z kabelky mi z nej vypadla úplne mokrá Cinder a ja som hneď kamarátke volala s plačom, že ma to strašne mrzí.



4. Daný/á čitateľ/ka používa namiesto záložiek metódu "roh strany to istí".

Vysvetlil by mi niekto, prečo by toto milovník kníh spravil? Veď to ide proti všetkej logike a mierumilovnosti voči knihám. Prečo asi každé kníhkupectvo pridáva ku svojim objednávkam hoci aj úplne škaredé záložky? No predsa aby to nedopadlo takto!



5. Ich domáci miláčik knihu rozdriape, alebo inak znehodnotí.



6. Kniha sa nám vráti s natrhnutými stranami.

Toto býva väčšinou prípad mladších detí, keďže tie prevracajú strany akoby to bola basketbalová lopta, ktorú hádžu do koša - rýchlo a čo najsilnejšie. Ale stáva sa to aj starším čitateľom a aj keď je to vec náhody, pri požičanej knihe by si na to ľudia mali dávať väčší pozor.



7. Dotyčný/á rád/a pri čítaní je a kniha si to odnesie.

Kniha si to odnesie v podobe a) mastných škvŕn od ktovie čoho, b) rozmazanej čokolády, c) rozpitých písmen kvôli vyliatemu čaju a podobne. Nepopieram, že ja niekedy pri čítaní niečo nejem, ale ak áno, tak je to buď ovocie alebo nejaké cukríky a podobné veci na chrúmanie. Ale samozrejme vždy držím knihu od jedla čo najďalej!




8. Po dočítaní nám povie, že sa mu/jej naša milovaná kniha nepáčila, prípadne ju ani nedočítal/a.

A to najhoršie nakoniec. Toto je jeden z najnepríjemnejších pocitov, čo môžete zažiť. Vtedy, čo vám človek povie/napíše, že sa mu kniha, ktorú ste mu doporučili až tak nepáčila. Mne sa pri tom raz skoro zastavilo srdce! 



Poznáte niektoré z týchto malých veľkých katastrof?
Aj vás pri nich zabolí pri srdci?
Aké sú ešte vaše odlišné dôvody, prečo sa možno bojíte požičať knihu?

4 komentáre:

  1. Rozhodně soushlasím, zvláště pokud se jedná o moji oblíbenou knihu. Kdybych ji měla půjčit někomu, ke komu nemám plnou důvěru, bylo by to, jako kdyby mi vzali kus srdce...
    Vždy, když má někdo moji knihu, tak už počítám dny, kdy se mi vrátí ...a nezbývá mi nic jiného, než doufat, že se mi vrátí v pořádku.

    http://milujemekihy.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak. :)
      Najhoršie je keď sa tešíš, že ti ju konečne vrátia a oni ju zabudnú doniesť!

      Odstrániť
  2. Ja som sa, bohužiaľ, tiež previnila voči požičanej knihe. Máme doma zajaca už čosi vyše dvoch rokov a vždy, keď ho pustíme behať po izbe, musí naň niekto dať pozor. Ja dávam pozor stále, aby náhodou nerozhrýzol káble od slúchadiel (mojich alebo bratových), od nabíjačky na notebook a podobne. Ale keď ho stráži brat (je to mimochodom jeho domáce zvieratko), tak na to, čo zajac robí úplne serie. Takto mi prehrýzol už minimálne troje slúchatká a... nuž, pochutil si aj na spolužiačkinej knihe. Nie veľmi, ale stopy tam jednoducho ostali. Ja osobne sa snažím knihy nepožičiavať. :D
    Čo sa pri požičaní stalo mne, bolo: Spolužiačka chcela Pottera 6, tak reku dobre, požičiam jej. Blížil sa koniec školského roka a do školy nosím iba kabelku. Odovzdávali sme učebnice a veľmi nečakane sme dostali niekoľko nových. Navyše sme v ten deň mali aj prezentáciu o obľúbenej knihe - vybrala som si Pottera a okrem iného doniesla spolužiakom na ukážku i Lexikón a Filmové čary. Mala som toho teda až cez hlavu a bývam v meste 15km vzdialenom od školy. Nehovoriac o asi ôsmich zošitoch, ktoré som mala a s tým všetkým som sa mala dostať domov. V ten deň mi spolužiačka v škole dočítala knihu, že mi ju vráti. Zdvorilo som sa jej pýtala, či nemôže si ju ešte jeden deň nechať lebo býva pár minút od školy a ďalšiu ťarchu navyše nezvládnem. Vieš, čo mi odpovedala? "Nie, ja mám ťažkú tašku, na." Akože fakt dík. Vtedy odo mňa chcela ešte čosi požičať, ale naučila som sa, že dobrý skutok sa nikdy neoplatí dobrým skutkom a knihy nepožičiavam. :D
    Charlotte.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ouč! :D Tak to je fakt zlé, ale to pravidlo s dobrým skutkom sa aj mne už veľa ráz overilo! :D

      Odstrániť