pondelok 11. mája 2015

Povinné čítanie alebo skôr povinné mučenie?

Smrť Jánošíkova, Otec Goriot, Dom v stráni, Ťapákovci, Kapitánova dcéra, Statky Zmätky....

Je vám zle už len keď počujete tú starú známu vetu "Do toho a toho dátumu si prečítajte ..... (toto veľmi nudné staré dielo, ktoré by aj bolo dobré, ale tým, že je povinným čítaním je automaticky hrozné)." ?
Tak to vám gratulujem, ste presne ako ja!


Už na základnej škole musel každý jeden žiak prečítať minimálne jednu knihu, naprosto proti svojej vôli, jednoducho z povinnosti, či už na čitateľský denník alebo kvôli testu. Vtedy to prišlo každému hrozné, ale to ešte nikto nevedel, že na tej základke sa učiteľky aspoň ako-tak snažili vyberať normálnejšie diela. Na strednej? Tam je jedno že je daná kniha mučením čítať, proste to prečítaj a pre mňa za mňa pri tom čítaní aj umri od nudy!
Alebo to tak pripadá len mne? Nemyslím, určite je mnoho ľudí, ktorí súhlasne kývajú hlavami.

Pre mňa je povinné čítanie trápením. Viem totiž, že je to niečo čo musím urobiť z povinnosti čiže sa tým automaticky znižuje čitateľský zážitok minimálne o 30%. Vďaka povinnému čítaniu som do ôsmej triedy na základke dokonca vôbec nečítala a išla som odpadnúť, keď ma niekto nútil prečítať aj 80-stranovú knihu, nie to 500 stranovú! Za roky odlúčenia od čítania preto viním školu pretože mi totálne znechutila knihy tým, že mi tie povinné čítania silou-mocou cpala do krku..


Na jednu stranu absolútne chápem, že máme čítať nejaké tie knihy napísané dávno, pretože to
rozširuje náš všeobecný rozhľad a pomáha nám to trochu viac pochopiť životy ľudí a to ako vnímali svet dávno predtým, než sme my sami po prvé vdýchli vzduch zeme. Niektoré tieto povinné čítania
sú v iných okolnostiach naozaj dobrými knihami, ale nedá sa čakať, že ak ich číta študent z donútenia tak ich bude ospevovať a užívať si čas strávený nad nimi!

Zoberme si tak dielo Otec Goriot. Známa kniha z obdobia frnacúzskeho realizmu, ktorá je zároveň aj jednou z výberu povinného čítania. Musela som ho prečítať, moji spolužiaci ho museli prečítať, študenti z vyšších ročníkov to museli prečítať a taktiež aj iní ľudia z rôznych škôl tú knihu museli prečítať. Keď sa na Otca Goriota pozerám spätne, vôbec to nebolo až také zlé! Náhodou by som si ho možno prečítala raz aj dobrovoľne! Samozrejme, je tam mnoho detailov ktoré sú pritiahnuté za vlasy a niektoré riešené témy sú divné, ale to treba brať s rezervou, predsa len to Balzac písal v totálne inej dobe než v ktorej žijeme my! Avšak otázkou je, nudila som sa pri čítaní? Hodila by som sa cez zábradlie mostu dobrovoľne len aby som si nemusela nad knihu doma sadnúť a zabiť nad ňou môj drahocenný víkendový čas? Áno, áno, áno. ÁNO NA DRUHÚ!! A to všetko len preto lebo som vedela, že ma čaká hlúpy test (ktorý len tak mimochodom vôbec nakoniec nebol..).
Ja to vidím tak, že je to už jednoducho psychikou študenta a aj celkovo hocikoho na ulici. Akonáhle vieme, že niečo musíme urobiť a nie je cesty ako sa tomu vyhnúť, celé sa nám to znechutí a urobíme to náročky a s maximálnym odporom.

Alebo taký Dom v stráni od Martina Kukučína. Tiež relatívne dobré a celkom zmysluplné dielo, ktoré by sa za určitých okolností dalo vychutnať. Ale, potom prišlo povinné čítanie a bum, nájdeme na tom všetko len to negatívne a nič pozitívne. Ešte to má skoro 300 strán! Hotová pohroma!


Áno, povinné čítanie je dôležité, lebo verte či neverte, raz sa vám to asi aj zíde. Minimálne v takej podobe, že sa vás vaše dieťa jedného dňa opýta "Mami/tati? Kto napísal Mamka Pôstková? A je to dielo zlé alebo dobré? Ja tomu nechápem, nevieš mi povedať o čo v tej knihe išlo?" (Lebo viete, čo ak vám zrovna v ten deň nepôjde internet? :D Aspoň viete odpoveď!)

Mnohé knihy z povinných čítaní čo som kedy čítala neboli zas až tak nečitateľné, len som prosto bola nahnevaná, že ich musím čítať. Vec, ktorú priznávam je, že mi tie diela pomohli lepšie pochopiť daný umelecký žáner alebo jednotlivé obdobia do ktorých je všeobecne literatúra zaradená. Naďalej si však myslím, že budem čítať povinné čítania s nechuťou, čo sa minimálne slovenských autorov číta, lebo toto je jednoducho jedna z mála vecí ktoré nedokážem prekusnúť.

Máte nejaké iné názory na povinné čítanie?
Stalo sa vám niekedy, že sa vám nejaké dielo aj celkom páčilo?
Máte vôbec na škole povinné čítanie? 

5 komentárov:

  1. My sme povinné čítanie nemala. Dobrovoľne som sa pustila iba do Kto chytá v žite, ale ani to ma až tak nebralo, tak som už iné knihy neskúšala.
    Jaj!
    Ešte Robinson Crusoe, ale to som odložila po pár stranách. Teraz na výške sme mali povinné čítanie, ale prečítala som z toho iba prvú časť René mládenca príhody a skúsenosti a z druhej časti som zvládla už len časť, niektoré časti tam boli fajn, ale niektoré tie omáčky mega nudné. Takéto čítanie asi nie je pre mňa

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to si mala riadne šťastie, že ste nemali povinné čítanie!
      A myslím, že ak nebudeš musieť, tak už sa ani do nejakých takých kníh nepúšťaj, možno iba maximálne ten Dom v stráni lebo to bolo naozaj prijateľné narozdiel od iných..

      Odstrániť
  2. Na základnej sme nemali povinné čítanie, to až na strednej a tým, že ja som rada čítala už na základke, to pre mňa nebolo také utrpenie a dokonca som si to aj užívala. Zrejme som bola jedna z mála, čo naozaj tie knihy aj čítala a doteraz si pamätám, ako som sa pobavila pri Dobrodružstve alebo Zmierenie pri obžinkoch či pri Statky - zmätky. Kto chytá v žite? Jedna z najlepších z povinného čítania. Teraz som na vysokej a študujem slovenskú literatúru a nazerám na povinné čítanie na stredných školách trochu inak a viem, že by sa dalo oveľa zlepšiť lebo úprimne, Martin Kukučín je fajn, ale taká Terézia Vansová je o trochu lepšia, lenže s tým učitelia nemôžu urobiť nič. O tom rozhodujú vyššie postavení ľudia, ktorí nikdy nečítali Švantnerovu Malku a nevedia aké je to krásne dielo a nezaradia ho do čítania. Áno, niekedy je povinné čítanie otrava, ja som tiež nebola nadšená Pisárom Gráčom a rozhodne som mala problém prečítať 2 romány slovenské a jeden anglický za týždeň, aby som bola do školy pripravená :D Čo sa ale snažím povedať je, že slovenská literatúra má toľko dobrých a kvalitných diel a možno keby bol na školách mierne iný prístup zo strany učiteľov, tak by sa postoj k povinnému čitaniu mohol aspoň trochu zlepšiť. Mňa to mrzí, lebo počas štúdia som objavila strašne veľa zbierok, ktoré sú naozaj dobré, ale na stredných školách o ne nikto nezakopne, pretože nie sú tými klasikami, čo sa vyučuje.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hm, máš dobrý názor aj s tebou súhlasím. Len to je to, že určite je veľa dobrých diel ale na napríklad mojej škole máme čítať len tie, ktoré sú od nejakých úplne významných autorov alebo také, ktoré priniesli niečo nové do slovenskej literatúry (napr. od Timravy). Tým pádom, že už aj tieto diela býva problémom prečítať, tak o ostatné mimo povinného nemá nikto záujem, teda aspoň na strednej...

      Odstrániť
    2. Všetci autori sú významní, všetci prispeli do literatúry a na všetkých školách je to rovnaké. Timrava - Ťapákovci - úprimne, trochu nuda, ale taká Bez hrdosti je oveľa lepšia. Vravím, je to len o výbere. A práve ako hovoríš, o tie čo sa vyučujú nemajú stredoškoláci záujem a tak sa zabúda aj na tie dobré :/ To je začarovaný kruh, kde by sa toho muselo veľmi veľa zmeniť, ale to sú zrejme len moje ružové predstavy :D

      Odstrániť