nedeľa 17. mája 2015

Čo vám ponúknem? #1



Tak, možno ste si všimli, že v poslednej dobe sú príspevky naozaj vzácnosťou a už to asi nie je to, čo to bývalo. Mrzí ma to a zároveň žiadam o pochopenie, keďže hlavným dôvodom je to, že áno, začala som brigádovať v jednej kaviarničke spojenej s cukrárňou a dá sa povedať barom :D a je to naozaj ťažké venovať sa škole (keďže je už ten koniec tak všetci vieme, že treba začať pádlovať smerom k lepším známkam), kamarátom, rodine, mimoškolským aktivitám a teda aj blogu.

Nakoľko považujem brigádu za tú najhoršiu vec čo sa mohla stať počas toho, čo mám blog, rozhodla som sa, že to aspoň nejako teda využijem a z toho zlého spravím niečo dobré! (Aspoň dúfam, že sa vám to zapáči :)) Treba myslieť pozitívne no nie?



Takže čo je vôbec toto "Čo vám ponúknem?"?. Je/bude to taká menšia rubrika v ktorej sa vám budem aspoň raz do mesiaca snažiť spísať nejaké vtipné alebo otravné zážitky, ktoré som zažila počas práce v kaviarni. Myslím, že by sa vám to mohlo páčiť ale uvidím aké budú ohlasy aspoň po dvoch takýchto príspevkoch. :)
Tak poďme na to!


1. To je káva?

Bolo to asi takto...
Pani s manželom a nejakými kamarátmi si išli sadnúť na kávu. Už vypili každý jedno presso.
Pani si odskočila a manžel si objednal ristretto (piccolo ako to volajú naši, proste malé presso) a povedal nech mu ho donesiem a že rovno zaplatí.
Ja som ristretto spravila a už si vykračujem s táckou v ruke k ich stolu ku ktorému sa medzičasom vrátila pani manželka.
Chystám sa položiť šálku (manžel stál vedľa mňa) a vtom na mňa pani prehovorila (alebo skôr zahučala?) že "Čo je to?". Ja som jej s úsmevom odpovedala, že to je káva čo si jej manžel objednal. Ona nazrie do šálky, povie manželovi, že či to fakt objednal. On odpovie áno a pani sa vzápätí do mňa vrhne, že - citujem - "A to čo je za kávu? Však to mám na jeden glg! To nie je ani káva! Choďte tam doliať vodu, však toto nie je možné!!" Ja jej na to, ešte stále s úsmevom, ktorý pomaly ale isto začínal byť grimasou ktorá naznačovala nech sa so mnou tak nerozpráva, vravím "Ale pani veď to je ristretto, to je malinká káva, to tak má byť." A ona na to "To určite, choďte tam dať vodu." Otočím sa na päte a dolejem jej tam vodu, priniesla som im to na stôl a manžel zaplatil zatiaľ čo sa pani vzadu tvárila ako keby zjedla citrón. Ani tringelt nedali, hpff.
Nuž ale zákazník je naším pánom tak som jej nemohla povedať či si zo mňa robí srandu, však? :D



2. Ešte trochu vody...nie, ešte...no?

Jedna pani si prišla vypýtať normálne presso bez mlieka a vraví nech jej prilejem trochu vody.
Šálku som jej do polky naplnila (kávou, samozrejme..) a priliala som tam trochu vody. Tak sa pýtam pani či môže byť a ona že nie, ešte trolilinku. Tak som sa snažila doliať, zdalo sa mi, že som asi aj dala moc. Pýtam sa znova a pani že ešte trocha...Tak ja že dobre teda a doliala som, pýtam sa znova, šálka je už skoro tak plná ako keď dávam normálne presso a pani odpovie že ešte trochu. Toto sa zopakovalo ešte raz. Potom tam bolo konečne dostatočne veľa vody, haleluja! A pani si spokojne odkráčala preč...
No nedalo sa jednoducho povedať nech jej dám 50:50 kávy a vody, všakže nie? :D



3. Kde je moje pivo?

Jeden večer si taký pán objednal plechovkové pivo a k tomu sme mu dali pohár samozrejme. Pán si sadol a vypil naozaj iba málinko, v plechovke ostala viac ako polovica a pohár bol plný. Avšak čo sa stalo bolo, že pá sa zrazu zdvihol a odišiel a nevracal sa minimálne 20 minút. My sme si to
samozrejme nejako nevšimli lebo keď sú ľudia tak sa to jednoducho nedá stíhať sledovať. Po návale ľudí z každej svetovej strany sme sa vybrali pozbierať šálky a podobne. Samozrejme, videli sme opustený pohár a plechovku tak sme to zobrali, ale z predchádzajúcich skúseností sa nám zdalo divné, že je plný pohár a skoro plná plechovka tak sme to pre istotu odložili nabok na taký pult jeden.
Hádajte čo sa stalo.
Ten pán sa vracal k stolu a z diaľky videl, že tam nie je jeho pivo. Už sme videli ako išiel rozhadzovať rukami, celý nafučaný sa približoval k stolu. Doplo nám, že chce svoje pivo tak sme poň rovno išli a počas toho počujeme ako pán šomre popod nos "No toto je v r*ti.". ( :D ) Tak sme rýchlo išli a povedali mu, že my jeho pivo ešte máme ale nevedeli sme čo sme mali urobiť tak sme ho odložili. Ujo bol ako ináč celý šťastný....že má svoje pivo.



Dúfam, že sa vám príspevok páčil, určite mi dajte do komentárov vedieť či ešte takéto niečo chcete na mojom blogu vidieť, veď jeden komentár vás nezabije, je to zadarmo tak prečo nie?!?
Prajem ešte krásny týždeň a držím palce na každom jednom poslednom teste. :))

2 komentáre:

  1. :)) Super som sa pobavila ! Presne viem, o com hovoris, par takych brigad som zazila v zahranici a tiez mam pestre spomienky :)))

    OdpovedaťOdstrániť