štvrtok 28. apríla 2016

Čo vám ponúknem? #3


Ahojte! Už dlhšiu dobu nebol článok z tejto mojej rubriky o nepríjemných a vtipných zážitkoch z práce v kaviarni. Prešiel dlhý čas a ja tu mám pre vás dnes prichystané ozajstné skvosty na ktorých sa smejem doteraz. Dúfam, že si článok užijete a že vás moje príhody pobavia.


1. To môže byť iba hipster!
Bol normálny deň, nebolo moc rušno a náladu som mala ozaj dobrú. Milí zákazníci, zhovorčiví, nikto ma nenahneval, čiže keď som uvidela mladého chlapíka stáť pri zákuskoch išla som za ním s úsmevom. "Dobrý deň, dáte si nejaký zákusok," opýtala som sa ho ešte chvíľu predtým ako som prišla ku vitríne. Keď som však spoza tej vitríny zbadala tie vintage okuliare a dlhú bradu, koženú kabelku v ruke, vedela som, že toto nebude príjemné. To mohol byť jedine hipster zo starého mesta, čo netrafil do Urban Housu!
Chlapík si prezerá zákusky a nakoniec povie "Viete čo, zákusok asi nie ale viete mi spraviť chai latté?" Vsuvka: musela som si googliť ako sa to píše, lebo takéto výrazy obyčajný smrteľník často nepočuje. Ja naňho samozrejme chvíľu pozerám a rozmýšľam, čo to je chai latté? To mu akože vylúhujem čaj a nalejem ho do latté? Tak som mu povedala jednoducho nie. On však bol neodbytný a opýtal sa "Dobre, nevadí, a máte agáve?". Agáve? Ako ten kaktus? No neviem, možno v Ikei majú, v kaviarni ako táto asi nie! Tak po zápornej odpovedi sa ma opýtal "No dobre teda, tak javorový sirup by bol?" Pokiaľ viem, palacinky nerobíme, tak som mu povedala že žiaľ ani to nemáme. Celý zronený povedal, "Nevadí, tak urobte mi bezkofeínové latté ale s hnedým cukrom ak máte." Ten sme už našťastie mali, ale zaujímal by ma jeho pohľad keby poviem, že nie.




2. Byť študentom sa oplatí
Raz sme predávali rôzne chlebíčky, keby zákazníci boli hladní. A koľko ich aj hladných bolo! Prišiel za nami taký postarší pán, už z jeho tváre som vedela, že bude milý. Opýtal sa, s čím tie chlebíčky sú, tak som mu aj odpovedala. Rovno si aj jeden zobral a opýtal sa koľko stoja. Ja som mu odpovedala, že presne jedno euro. Podal mi dvoj-eurovku so slovami "Dajte 50". Tak som mu poďakovala a išla vrátiť tých 50 centov, zobral si ich, už bol na odchode keď sa vtom otočil. Pristúpil ku mne a opýtal sa ma "Alebo viete čo? Ste študentka?". Povedala som, že áno a on na to, "Tak teda dve," usmial sa a dal mi tých 50 centov späť a odišiel. Milý pán no nie?


3. Takto zle skončíte, slečna
V tento deň sme predávali tzv. domáce hospodové čipsy. Sú to vlastne obyčajné čipsy ale vyrobené v menších množstvách a niekde na Slovensku. Cenu na ne máme ako na iné čipsy - 1.30€. Bol strašný zhon lebo bolo veľké divadlo s hercami z SNDčka, čo znamenalo vyše 400 predaných lístkov. A poviem vám, obslúžiť čo aj len 200 z nich nie je sranda. Ľudia sa občas pomýlia, nie sme roboti, ja si priznám, že som mohla pár krát vydať viac ale aj menej peňazí. Lenže keď sa niečo takéto stane, dá sa to jednoducho vyriešiť a nie tak ako jeden určitý pán. Vyzerá to tak, že som mu vydala o euro menej, aspoň to on tvrdil. Lenže to, ako mi to povedal bol podľa mňa vrchol drzosti. On si ešte raz vystál radu a keď ku mne prišiel povedal, že si prosí čipsy, dobre, povedala som, že stoja 1.30€. Podal mi 10€ a ja som sa ho opýtala či nemá drobné, keďže som nemala žiadne 20-centovky ani 50-centovky. On na to povedal pánovi vedľa neho "To je jedno, ja som len chcel vidieť či mi tentokrát tuná dáma vydá správne, lebo predtým ma okradla o euro." Ja samozrejme naňho pozerám, že akože prepáčte, neviem o čom hovoríte. On mi na to naštvano odpovedal "No normálne ste mi nevrátili jedno euro!" Tak som mu na to slušne odpovedala "Dobre, to mi je ľúto, mohlo sa stať, bola obrovská rada a mohla som sa pomýliť, nie som nejaký stroj predsa. Už vám to ale nemôžem vrátiť, lebo neviem ako to presne bolo, mali ste sa hneď otočiť a povedať mi to, ja by som to prepočítala a s radosťou vám to jedno euro vrátila." On zas celý naštvaný povedal "No iste, ja viem čo ste vy zač a hovorím vám, že takto veľmi zle skončíte." Akože čo prosím? On si dovoľuje ma tu takto obviňovať, že mám tak nízku úroveň, že som odkázaná na to jeho jedno poondiate euro? Kebyže som mu ho bola vrátila, dúfam že by si zaňho kúpil nové auto, idiot!


Na prvé dva príbehy doteraz spomínam s úsmevom a na ten posledný, nuž pri písaní článku som sa znova úžasne vytočila. Niekedy je to vážne super práca ale stačí iba jeden jediný odporný zákazník a mám celý deň pokazený. Čiže ak na vás niekedy bude čašníčka nepríjemná, nie je to asi kvôli vám, ale kvôli zákazníkovi pred vami, ktorý bol zrejme odporný.

Páčil sa vám tento príspevok?
Chcete z tejto rubriky viac?
Čo si myslíte o mojich troch zážitkoch?
:)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára