streda, 1. apríla 2015

Trochu desivá historická fikcia?: Miniaturista (Jessie Burtonová) | Recenzia


Názov: Miniaturista 
Autor: Jessie Burtonová
Počet strán: 422
Žáner: historická fikcia, mystery
GR hodnotenie: 3.58


"Som trhlinou v múre, ktorá vedie do čarovnej záhrady."



O čom kniha je:

Jedného jesenného dňa v roku 1686 zaklope na dvere veľkolepého domu v najbohatšej časti
Amsterdamu osemnásťročná Nella Oortmanová. Mladučká vidiečanka sa má ujať roly manželky zámožného kupca Johannesa Brandta, no privíta ju len jeho odmeraná sestra, čierny sluha a prostoreká slúžka. Manžela stretne až na druhý deň a ten jej venuje zvláštny svadobným dar, dokonalú zmenšeninu ich honosného sídla, veľkú ako skriňová vitrína. Nella si do nej objedná zariadenie od tajuplného miniaturistu a od tej chvíle sa začnú diať zvláštne veci. Drobné výtvory do detailov kopírujú skutočný život rodiny – až desivo verne. Umelec zjavne pozná životy jej členov lepšie, než oni sami, a drží ich osudy vo svojich rukách.Miniaturista je dojímavý príbeh lásky a posadnutosti, zrady a odplaty, ktorý vás chytí za srdce. Autorka sa pri písaní románu inšpirovala miniatúrou domu od neznámeho umelca vystavenou v Rijksmuseu v Amsterdame, ktorú kedysi vlastnila skutočná Nella Oortmanová.




Môj názor na knihu:

Väčšina ľudí už o tejto knihe určite počula, pretože sa za poslednú dobu objavuje v mnohých článkoch po internete. Často krát ospevovaná, ale aj kritizovaná kniha Miniaturista o záhadnej zmenšenine domu do ktorého sa mladá Nella dostane po tom, čo sa vydá za bohatého kupca. Aký je však môj názor na tento kúsok literatúry?


V prvom rade som sa celkom tešila kedy mi táto kniha s neskutočne lákavou obálkou dorazí pred dvere. Počula som na ňu aj dobré veci a neskutočne ma zaujala anotácia, ktorá znie záhadne a pútavo. Išla som do nej s tým, že možno bude dobrá, možno nie, lebo predsa len obdržiava zmiešané recenzie.



"Byť starším neznamená, že si budeš niečím istejší. To ti len dáva viac dôvodov na pochybnosti."



Už od prvej strany ma Miniaturista zaujal a vtiahol do príbehu. Začiatok sa mi zdal trochu pomalší, pretože sme sa len zoznamovali s tajomstvami zahalenými postavami, čo sa mi aj páčilo ale uvítala by som nejaký prvok, ktorý by to trochu okorenil. Akonáhle som sa začítala, všimla som si, čo ma tak dlho udržiavalo pri čítaní. Bol to Burtonovej zvláštny a naozaj nádherný štýl písania. To, ako opisuje prostredie a celkovo čo sa deje sa ani nedá vysvetliť slovami, je to jednoducho niečo nádherné, aspoň z môjho pohľadu. Sto ľudí, sto chutí ako sa vraví. Dokáže sa pohrať so slovíčkami tak úžasne, že v pár vetách dokáže zachytiť celú atmosféru Amsterdamu v tých časoch v 17. storočí. Veľmi som si to, ako je kniha napísaná užívala až pokiaľ som prišla do fázy, kedy som si začala uvedomovať, že mi tam niečo nesmierne chýba a vadí. K tomu sa však ešte dostanem o niečo nižšie. :)



Ako anotácia prezrádza, príbeh by sa mal točiť hlavne okolo svadobného daru od Johannesa (manžela) pre Nellu. Ak mám byť úprimná, neviem či som hlúpa alebo čo, ale myslela som si, že to, že miniatúry vo vitríne budú napodobovať život domácnosti bude vyzerať asi tak, že neustále sa miniatúrne figúrky budú presúvať a robiť to, čo ľudia v dome. Som jediná čo to tak pochopila? No nevadí, poďme ďalej. Ukázalo sa však, že príbeh rieši ďalších mnoho odlišných problémov, nie len vitrínu a miniaturistu. Môžeme tam nájsť problematiku cirkvi, utláčanie žien, rasizmus, rôznu sexuálnu orientáciu, postavenie ľudí v spoločnosti a podobne. Asi od tretiny knihy som začínala nadobúdať pocit, že tam autorka rieši všetko ostatné než problém miniaturistu a vitríny. Čo je ešte horšie je to, že polovica z toho, čo sa riešilo ostalo nevyriešeným. Namiesto jedného problému prišiel ďalší problém a autorka jednoducho preskočila z jedného na druhý a už sa ďalej nevrátila k tomu prvému nedoriešenému problému.
V knihe nám však bolo medzi týmto všetkým vhodených hneď niekoľko nečakaných prevratov, ktoré som vôbec nepredvídala. To celú túto situáciu so zápletkami v mojich očiach trochu zachránilo.

Ešte ostaneme pri téme toho, ako je kniha napísaná. Tu vám už teda prezradím, čo mi tak veľmi chýbalo a vadilo na štýle písania. Ako som spomínala, autorka nádherne a podrobne vykresľuje prostredie a zvládla aj dobre nadhodiť atmosféru príbehu. Avšak, veľký nedostatok, ktorý vidím je ten, že poväčšinou pozabudla na odôvodnenie činov, ktoré postavy vykonali. Taktiež, všetky rozhovory medzi postavami mi prišli monotónne a bez nejakého väčšieho významu, lebo Burtonová jednoducho asi nie je zástankyňa opisovania toho, čo postava počas rozhovoru prežíva a ako sa cíti. Taktiež ak jedna z postáv, hlavne Nella, vyriešila určitý problém alebo záhadu, nasledovala iba veta ako "Už viem čo urobiť!" a ďalej nenasledovalo žiadne vysvetlenie toho, čo vôbec chce urobiť, ako došla k tomu rozhodnutiu, čo ju k tomu viedlo a čo sa jej hmýrilo v hlave, jej myšlienky. Keď už čítam knihu, chcem predsa vedieť, čo sa deje v hlavách postáv no nie?




"V utrpení nachádzame naše skutočné ja."



Už keď som začala písať niečo ohľadom postáv, posuňme sa k nim už úplne.
V knihe sú stále dokola tie isté postavy a to Nella, Johannes, sestra Marin, ich sluhovia Cornelia a Otto a obchodníci Meermansovci. Na to, že sa to vo vyše 400 stranách točí okolo nich, Burtonová nevyužila to množstvo strán dostatočne dobre na to, aby ich vykreslila do takej miery, kedy by nastalo to, že by nám aspoň jedna postava utkvela v hlave tak veľmi, že by sme si na ňu dokázali spomenúť aj o päť rokov. O tak plytkých postavách som už nečítala dobrú chvíľu. Čiastočne za to viním to, že nám, čitateľom, bolo poskytnuté iba minimálne nakuknutie do ich hláv a myšlienok. Taktiež na mňa pôsobili umelo, chýbala mi v nich taká iskra života, niečo čo by ma presvedčilo, že sú ako ľudia v realite.
Nella, ako hlavná postava, bola veľmi jednoduchá, nie je na nej nič zaujímavé, je úplne obyčajná a je na nej vidno, že je z vidieka. Jej názory a postoje, to ako rieši problémy, sú skrátka nemastné neslané ako sa vraví. Všetkého sa zbytočne bojí, jednoznačne nie je typ silnej ženskej hrdinky. V niektorých momentoch ma jej neschopnosť stáť si za svojím otravovala. Musím autorke však pridať nejaké bonusové body za to, že sa Nellina postava pekne vykryštalizovala počas knihy. Zo začiatku sa z veľmi ustráchaného a nudného dievčaťa ku koncu knihy stala sebavedomá a schopná mladá žena žena. Celkovo bola milá a relatívne sympatická.


O Johannesovi ani nemám čo moc napísať, pretože tam polovicu knihy ani nie je, ale z tých častí v ktorých sa ukázal, viem to, že je veľmi výbušný a mení nálady ako Taylor Swift frajerov. (Taylor mám rada, ale tak poznáme ju :D). Raz sa správa milo a romanticky a o chvíľu je zas nahnevaný na bohviečo. Určite je však starostlivý a záleží mu na jeho blízkych, pretože k nim vždy bol milý a prejavoval im úctu. Jeho tajomstvo ma však prekvapilo a ani som to nečakala, že môže byť tým kým je. Pre mňa ostal doteraz jedna veľká záhada, ktorú asi nikdy nevyriešim.
Ako som už spomínala vyššie, postavy sú pomerne plytké, nemajú do seba veľa, ale bola som nesmierne vďačná za postavu slúžky Cornelie, ktorá bola miestami naozaj vtipná a asi spomedzi všetkých najsympatickejšia. Jej poznámky boli vždy na mieste a tešila som sa na časti v ktorých sa ukáže.
Zo všetkých postáv mi teda najviac utkla v mysli Cornelia a prekvapivo Johannesova sestra Marin, ktorá je veľmi zaujímavá, záhadná a chladná, čo v tomto prípade dodalo na dojme prepracovanosti jej postavy. Mnohokrát ma jej činy dojali a určite si zaslúži viac pozornosti, pretože je to zo všetkých postáv podľa mňa tá najreálnejšia v zmysle takom, že má charakter a niečo do seba. Tieto dve postavy sa mi najviac páčili a ak by sa v knihe neobjavili, neviem, či by som ju vôbec dočítala.



"Ako sa môže tento dom tajomstiev vôbec volať domovom?"


To, čo ma držalo pri čítaní knihy boli všetky tajomstvá, ktorým boli jej stránky doslova pokryté. Burtonová sa dokázala pohrať so slovami tak, že nikdy nič neodhalila a všetky vysvetlenia si nechala na poslednú chvíľu. Bavilo ma to. Obzvlášť sa mi páčil aspekt miniaturistu, pretože často krát som sa bála pokračovať čítať časti v ktorých sa spomínala vitrína a miniatúry v nej alebo
miniaturista samotný. Niekedy mi až mráz behal po chrbte tým, ako desivé a divné boli tieto časti.

Celkovo sa mi nápad knihy páčil, ale je mi ľúto, že Burtonová ho nevedela spracovať do takej podoby, že by mi vyrazil dych. Koniec koncov, nebolo to až také hrozné. Možno som divná, ale som rada za to, ako Burtonová knihu ukončila, lebo ten koniec bol naozaj majstrovský. Vyriešili sa všetky zápletky a prišli sme na odpovede tajomstiev, ktorých bolo v knihe až až. Nebudem klamať, posledných 15 strán ma neskutočne dojalo, neviem či to bolo tým, že už bolo neskoro večer alebo to bolo niečim iným. Vyronila som aj slzu, dve kvôli osudu určitej z postáv, pretože taká tragédia spojená so štýlom písania Burtonovej je jednoducho jedna obrovská a krásna emocionálna pohroma. Kvôli tým posledným stranám som sa aj rozhodla zvýšiť moje hodnotenie tejto knihy o celé pol srdiečko!


Aj napriek nedostatkom som si Miniaturistu celkom užila a odporučila by som ho ďalej najmä trpezlivým čitateľom. Treba sa len jednoducho prekúsať cez tie nedokonalosti. :)



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem stránke preskoly.sk. Ak by ste si chceli zaobstarať vašu vlastnú kópiu Minaturistu môžete tak spraviť napríklad tu. :)

2 komentáre:

  1. Tuto knihu jsem si zarezervovala u nás v knihovně a hodně jsem se těšila na její příběh. Jenže pak jsem četla hodně ne moc kladných recenzí na tento příběh a nadšení mě pomalu opouštělo. No, ale nic méně jsem knihu ještě nečetla, takže ji nechci soudit :/
    http://milujemekihy.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hm, úplne ťa chápem. Myslím, že keď ju máš už teda zarezervovanú, tak si ju teda požičaj a daj jej šancu, lebo nikdy nevieš, možno sa ti bude páčiť. :) Sú na ňu aj pozitívne ohlasy, teda neviem ako je to na slovenských a českých blogoch, ale minimálne viem, že v USA sa celkom ľudom páčila. :))

      Odstrániť