streda, 27. mája 2015

DISNEY a KNIHY! (tag)



Tento tag bol vytvorený jednou americkou booktuberkou a riadne sa rozšíril po youtube! Samozrejme, veľmi na mi zapáčil lebo som na Disneyovkách, tak ako asi všetci, vyrastala. Rozhodla som sa ho preto urobiť a chcela by som vidieť odpovede aj iných bookblogerov, preto som sa rozhodla zatagovať: Majku a Neliss :))
Poďme na to!

(A ešte btw. pri poslednej otázke - Disney Potomkovia - ide o to, že tento tag bol vytvorený preto, lebo vyšla kniha, The Isle of the Lost, ktorá je o všetkých Disney "padouchoch", ktorá má byť prequel novej Disneyovky o potomkoch týchto "padouchú".)




1. Malá morská víla: postava, ktorá nezapadá, je "rybou na suchu"

Okamžite mi prišla na myseľ Eleanor z knihy Eleanor a Park od Rainbow Rowell. Jej rodinné zázemie stojí za nič, v spoločnosti je nepochopená a nemá prakticky nikoho s kým by sa mohla porozprávať. Nikam nezapadá a nikam konkrétne nepatrí. Až kým nestretne Parka, samozrejme.





štvrtok, 21. mája 2015

Šok z pádu (Nathan Filer) | Recenzia

"Sme sebeckí, moja choroba a ja. Myslíme len na seba. Svet okolo seba tvarujeme do odkazov, do tajných šepotov určených len pre nás."

Názov: Šok z Pádu (The Shock of the Fall)
Autor: Nathan Filer
Počet strán: 286
Žáner: contemporary
Hodnotenie GR: 3.82








O čom kniha je:

Šok z pádu je výnimočne dobre napísaná kniha, osobitý štýl autora odráža zložitý svet, v ktorom
Matthew žije. Navyše, Filer má cit pre temnú komédiu života a Matthew je charizmatická postava,
ktorá vás upúta, aj keď sa mu svet rúca. Čitateľ si napriek ťaživej téme príbeh užíva, je ním priam fascinovaný, pretože predstavuje isté tabu.
U tínedžera Matthewa Holmesa naplno prepukne schizofrénia po náhlej smrti jeho brata Simona, ktorý počas rodinnej dovolenky utrpel úraz, pri ktorom zomrel. Zdá sa, že Simon ovplyvňuje život svojej rodiny aj po smrti. Zavŕta sa do mozgu Matthewa, ktorý sa s ním nevie rozlúčiť, v dome zavládne neopísateľný smútok a mama berie lieky. Spomienky na tragédiu servíruje Matthew v omrvinkách, ani nie chronologicky, ale čitateľa to vôbec neruší, skôr poháňa ďalej. Autor ukazuje, že pri duševnej chorobe nič nie je jasné ani jednoduché a nájsť jednoznačnú odpoveď je takmer nemožné.

nedeľa, 17. mája 2015

Čo vám ponúknem? #1



Tak, možno ste si všimli, že v poslednej dobe sú príspevky naozaj vzácnosťou a už to asi nie je to, čo to bývalo. Mrzí ma to a zároveň žiadam o pochopenie, keďže hlavným dôvodom je to, že áno, začala som brigádovať v jednej kaviarničke spojenej s cukrárňou a dá sa povedať barom :D a je to naozaj ťažké venovať sa škole (keďže je už ten koniec tak všetci vieme, že treba začať pádlovať smerom k lepším známkam), kamarátom, rodine, mimoškolským aktivitám a teda aj blogu.

Nakoľko považujem brigádu za tú najhoršiu vec čo sa mohla stať počas toho, čo mám blog, rozhodla som sa, že to aspoň nejako teda využijem a z toho zlého spravím niečo dobré! (Aspoň dúfam, že sa vám to zapáči :)) Treba myslieť pozitívne no nie?

pondelok, 11. mája 2015

Povinné čítanie alebo skôr povinné mučenie?

Smrť Jánošíkova, Otec Goriot, Dom v stráni, Ťapákovci, Kapitánova dcéra, Statky Zmätky....

Je vám zle už len keď počujete tú starú známu vetu "Do toho a toho dátumu si prečítajte ..... (toto veľmi nudné staré dielo, ktoré by aj bolo dobré, ale tým, že je povinným čítaním je automaticky hrozné)." ?
Tak to vám gratulujem, ste presne ako ja!


Už na základnej škole musel každý jeden žiak prečítať minimálne jednu knihu, naprosto proti svojej vôli, jednoducho z povinnosti, či už na čitateľský denník alebo kvôli testu. Vtedy to prišlo každému hrozné, ale to ešte nikto nevedel, že na tej základke sa učiteľky aspoň ako-tak snažili vyberať normálnejšie diela. Na strednej? Tam je jedno že je daná kniha mučením čítať, proste to prečítaj a pre mňa za mňa pri tom čítaní aj umri od nudy!
Alebo to tak pripadá len mne? Nemyslím, určite je mnoho ľudí, ktorí súhlasne kývajú hlavami.

Pre mňa je povinné čítanie trápením. Viem totiž, že je to niečo čo musím urobiť z povinnosti čiže sa tým automaticky znižuje čitateľský zážitok minimálne o 30%. Vďaka povinnému čítaniu som do ôsmej triedy na základke dokonca vôbec nečítala a išla som odpadnúť, keď ma niekto nútil prečítať aj 80-stranovú knihu, nie to 500 stranovú! Za roky odlúčenia od čítania preto viním školu pretože mi totálne znechutila knihy tým, že mi tie povinné čítania silou-mocou cpala do krku..


Na jednu stranu absolútne chápem, že máme čítať nejaké tie knihy napísané dávno, pretože to